reklama

Klub sídliskových bosoriek

Novou štvrťou sa rozlieha prenikavý a rochotivý smiech. Na lavičke pri detskom ihrisku uprostred aleje panelákov sedí päť žien v najlepších rokoch. ( rozumej 60+ ) A vôbec sa nehanbia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Jesenné slnko nás vyhnalo na detské ihrisko, ktoré si z eurofondov poctivo uchmatlo naše malé mesto. Dieťa sa vrhá do mokrého štrku a v bezbrehej radosti ráta kamienok po kamienku a vyberá si ten najkrajší na ochutnávku. Vnútorné naplnenie dieťaťa ma infikovalo a pomalým pohybom vyberám mobil.

Z mimovoľného pohybu má vyrušil hurónsky smiech. Na lavičke sedeli oni.Bosorky.

Bolo ich päť a tlačili sa súdržne vedľa seba. Pred každou sedelo zviera ako amulet, poslušne a ticho akoby vedelo, že teraz má panička vyhradené voľno. Z úst im vychádzal teplý vzduch zmiešaný s cigaretovým dymom. Pri debate si slastne pofajčievali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Smiali sa tak strašne drzo.Prekrikovali sa v politických názoroch. Jej Juro robil na ministerstve a vie ako to v politike chodí. Všade je špina a Mečiar bol dobrý.Jedna ho mala rada,ale kolektív ju za to odsúdil a tak sa zase smiali. Tak mi napadlo,či sa nehanbia. Keď som mala pätnásť, tiež sme sa takto rehotali pod oknami panelákov a snažili sa zobudiť všetkých naokolo z ich nudných existencií. Podnietiť rebéliu, začať vojnu so stereotypom zbytočnej slušnosti. Ale oni?

Veď majú už čosi odžité...

Och,idú smerom ku mne. Bežím k synovi. Čo ak ho zoberú a uvaria večer v kotlíku pri sídliskovom sabathe?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Aký je len krásny!" Moje vnútro kričalo na najbližšiu policajnú stanicu. ,,Čo je to,chlapček či dievčatko?" Túžila som si vymyslieť nejaký tretí druh existencie,len aby sa im nehodil do toho detského kotlíkového gulášu.

Tých päť žien,zblízka vyzerajúcich o čosi lepšie ako z diaľky, sa vrhlo k môjmu dieťaťu. Každá z nich si ho pomojkala,pohladila a vrcholom tejto situácie bolo rituálne spúšťanie sa dole šmýkľavkou. Päť celkom zrelých bosoriek a môj jednoroký Damián. Ja som zamrzla.Stála som tam a divila sa nad tým,ako môjmu malému žiaria oči.

On sa ich vôbec nebál. Videl ich najčistejšie, nemal zahmlené okuliare s nesprávnymi dioptriami, ktoré mi nasadila každodennosť. Smial sa takým istým hurónskym smiechom ako ony. Neviem či ten moment trval 5 minút alebo pol roka,ale ženy potichu odišli a syn opäť ticho preberal kamienky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri nočnej prechádzke na ktorej som bola len ja a moja tajná cigareta, som opäť počula ten smiech. Neskoro v noci sa rozchádzali domov a objímali sa s láskou a nádejou,že zajtra sa budú opäť rehotať na ľuďoch, ktorí sú slepí a nevedia o tom. Boli to bosorky. Tie dobré...

Dnes ráno som dúfala,že dopadnem rovnako.

Simona Salátová

Simona Salátová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Som obyčajná prvomatka, ktorá sa občas stráca v ľudskej pokryteckej nevedomosti pravdy a lásky. Milujem smiech,pretože očisťuje a dobrý katarzický humor je viac ako vychladená dvanástka na púšti.Mám divné manželstvo, ktoré údajne funguje a manžela, ktorý dokáže veľké veci-napríklad celé hodiny vŕtať klince naopak. Milujem,myslím,som a niekedy mi smrdia ponožky,takže som človek. A občas aj dobrý. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu