Srdce ako konzerva

Autor: Simona Salátová | 16.11.2016 o 12:11 | Karma článku: 7,31 | Prečítané:  222x

Občas ma popadne chuť urobiť niečo pre ľudstvo a vtedy varím. Ako sa strieda slnko s mesiacom, inšpirácie sa míňajú. Až kým nenájdete čarovný zošit starej mamy.

Ráno, hneď po teleráne vstúpila do môjho televízneho vysielača Poláková. Piekla krásny a podarený zákusok. Vraj neuveriteľne jednoduchý. Nechápem ako sa jej vždy koláčik podarí, ale ktovie, možno to strihajú na 30krát, kým je hodný televízneho diváka. Jedno viem určite, keby chceli natáčať mňa pri stvorení efektného zákusku, museli by u nás aj prespať.

Bežné ťažké a tradičné jedlá slovenskej kuchyne mi idú od ruky. Segedínsky guláš je môj veľký fanúšik a nikdy sa mi ešte nepopsul. Taktiež perkelt je veľmi vďačný kamarát a môj syn ma zaň zbožňuje. V každej žene však drieme túžba dokázať niečo viac. Urobiť niečo iné a nové. Čo také Taliansko s vychýrenými domácimi cestovinami? Alebo Španielsko s nechutnými malými chobotničkami? A tie ryžové rolky..ako sa to...sushi! Aké krásne by bolo aspoň pri sporáku zacítiť vôňu exotiky. Predstavujem si, že to tak funguje.

Keď pripravujete žabacie stehienka,pijete pri tom francúzsky Riesling a počúvate Edith Piaf, cítite sa ako keby ste boli pravá nefalšovaná francúzka. Či?

Moja stará mama by ma s tým poslala do prdele a ja by som jej za to pobozkala všetky ruky. (Podľa toho, ako rýchlo varila náročné recepty, určite nemala len dve). Stará mama si na starobu dovliekla do domu chlapa- Alzheimera a tak sa čarovný zošit so súpisom receptov vyskytoval na stole pomerne často. Keď už nemohla variť, receptár som ukryla pre osobné účely a potom som ho niekoľko rokov nevidela.

Vážne som ho dobre ukryla.

Včera mi ten malý nenápadný ôsmy div sveta štrngol do čela, keď som hľadala nové obliečky. Neviem, kde sa tam vzal, ale keď som ho otvorila, vôňa starkynej kuchyne naplnila byt. Ešte bolo cítiť teplý rukopis jej zo života unavených a nežných rúk. Ach jaj, keby si mi tak mohla darovať jednu teplú facku za moje kuchárske besnenie, aby som ti potom bozkávala tvoje ruky za všetko, čo dali môjmu svetu...

Po zaslzení obalu som prešla k obsahu. Všade svietili nápisy: Najlepší šalát od Hanky, Najlepšia knedľa od Agnešky, Najlepšie buchty od Evy. Starká si ku každému receptu písala od koho je. Možno ho úpenlivo vyštrngala aj od susedky, ktorú vôbec nemala v obľube a potom si na ňu pri varení s úsmevom spomenula. Asi aj na Hanku s ktorou strávili krásne zemiakové brigády s pohľadnými šuhajmi. A na Agnešku s ktorou v zime vytratili zo saní svoje bábätká.

Starká tak týmito potmehúdskymi úsmevmi pri varení otvorila svoje srdce ako konzervu a priliala do hrnca zopár kvapiek lásky. Nelásku nedávala. Také nemala. Dnes varím Najlepšie makové rožky od Janky. Neviem, kto je Janka, ale ja budem myslieť na starkú. Skúsim to ako ona a pošlem sushi, tam odkiaľ prišlo. 

Lebo zopár kvapiek lásky je viac ako hodinové pachtenie sa za dokonalým výsledkom. Uznajte...Veď inak by to ani tí chlapi nejedli.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

TECH

Teplota rýchlo rastie, klíma zlomila rekord tri roky za sebou

Rok 2016 bol najteplejším rokom v histórii záznamov. Zmenu klímy priamo cítime už aj na Slovensku

SVET

Videl som padať horu, opísal lavínu preživší z hotela

Taliansky hotel zasypala lavína, nezvestných je takmer 30 ľudí.

EKONOMIKA

Filkova nástupkyňa: Do zahraničia nám odchádza 300-tisíc Slovákov

Hlávková má pre Šrámkovú pozitívny efekt.


Už ste čítali?