reklama

Manželské blues - 1.časť

„Skvelé manželstvo nie je keď sa dá dokopy dokonalá dvojica. Skvelým manželstvom je, ak sa nedokonalá dvojica naučí tešiť zo svojich rozdielov.“ M.M. Tento citát je krásny, ale my sme to jednoducho nedali...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Január 2017- 7 rokov po láske, niekde na strednom Slovensku

,,Tebe vážne naklíčil mozog...“ povedala som potichu. Pozorovateľovi by sa mohlo zdať, že to počul len riad v umývadle, ale ja som presne vedela, čo robím. Ako správna žena som dokázala pridať presne 0,2589 decibelu, aby význam vety zachytil aj muž. Ženy to vedia dokonale. Považuje sa toto vyrieknutie za začiatok novej hádky? Áno. Pokiaľ dokážete pridať presne toľko korenia ako je potrebné, môžete sa hádať odznova a uľaviť svojej malej nežnej dušičke, ktorá pri jedincovi mužského pohlavia ( obzvlášť ak ste zaňho nejaký ten rôčik vydatá), dokáže vybuchnúť ako Vezuv.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo Vezuv. Etna!

Čo Etna. Rosenberg!

Presne ako Rosenberg. Vybuchne a o chvíľu je opäť nahá. Skrotená. Nevedno, či je za tým pokoj z niekoľkých vykričaných zárezov spolunažívania alebo len zmierenie s realitou, ktorá je len taká farebná ako dúha farboslepého. Takto vybuchnutá a v sekunde schladená manželka dokáže opäť s láskou spratať umytý riad, prípadne pozametať rozbité taniere po hádke, poumývať dlážku a milo povzbudiť muža, aby tie nôžky zdvihol ešte o kúsok vyššie, lebo nedočiahne na smeti z jeho roztrúseného ega. Potom mu ponúkne koláč, on nechce, lebo mu naklíčil mozog, ale aspoň to konečne vie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Čo si to povedala? Veď tie klíčky mi robíš ty!“

Obhajoval sa adekvátnym spôsobom. Proti mozgu žiadny dišputát, len klíčky majú zlého dodávateľa.

 ,,To mi chceš akože vyčítať, že sa snažím zdravo variť? Vieš čo, mňa to už vážne nebaví.“

,,Keď ťa to nebaví, tak to nerob.“ Každá žena miluje túto vetu. Vyrieknutú s takou naivitou, že by zajtra ráno neplakal do vankúša, lebo mu žena večer nenamočila ovsené vločky, aby, kurva, zmäkli!

,,V poriadku. Keď to chceš, viac nevarím. Teda varím, ale len to, čo chutí mne. Nech ide do riti, to posrané pšeno. Aj tak je to potravina, ktorú mali žrať len kone a zrazu...zrazu je to moderné robiť pšeno.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,To je ktoré to pšeno?“

,,Vidíš, veď ty ani nevieš, čo ješ! To s pórom, čo ti chutilo v stredu. Buď si kôň alebo ti naklíčil mozog. Alebo...máš krízu.“

,,Akú krízu?“

,,Stredného veku.“

Ticho. Má ju. Viem to už dlhšie. Jediné, čo som nikdy netušila je, že to tak veľmi bolí. Hlavne toho, kto žije so zasiahnutým. Tomáš nedávno oslávil tridsať a keď sfukoval záplavu sviečok, tak si pravdepodobne prial, aby sa cítil a vyzeral ako keď mal dvadsať. Odvtedy poctivo ukrajuje z rodinného času a rozpočtu na posilňovnu, domáce fitness náradie, produkty proti plešine, proteíny, módne oblečenie, tenisky drahej značky a bla bla bla. To všetko, čo potrebuješ ako starter pack mladíka. Nie všetky prípravky klamú a Tomáš začal naozaj vyzerať lepšie. Ja som pritom večne bojovala s odhadom vzdialenosti v ktorej môžem prejsť okolo hrnca v ktorom sa niečo varí, aby som nepribrala z nadýchnutia sa vône. Čo keď začne Tomáš vyzerať tak dobre, že bude muž inej lepšie vyzerajúcej ženy? Vždy ma upokojí, keď si predstavím jej vyplašený výraz pri tom ako si Tomáš bez okolkov natiera hemoroidy v obývačke a pritom sa na ňu usmieva tým známym pohľadom typu: Človekom som už bol, teraz som tvoj manžel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sama s riadom som ďalej rozmýšľala nad tým, či ďalšia hádka nebude o tom s kým ma podvádza. Áno, aj takéto sú sobotné večery niekoľkoročného vzťahu. A za oknami si pokojne prší akoby sa nič nedialo. Tomáš ako správny muž by dažďu s prehľadom dosvedčil. Veď sa predsa nič nedeje...V atmosfére ničnediania Tomáš zdvihol hlavu a laxne sa opýtal s plnými ústami: ,,Zlato, nekúpime si auto?“

,,Prosím?“

,,Či si nekúpime auto. To naše je už stratené. Potrebovali by sme niečo reprezentatívnejšie. Také červené SUV-čko je už iná káva.“

Asi pred polrokom som si začala do kalendára značiť počet našich sexov. Občas milovaní. Je ich žalostne málo. Tomáš mal problém so sexuálnym apetítom už keď sme sa stretli, ale cez lásku som vtedy nevidela nič a dúfala som, že môj apetít zostarne dosť rýchlo na to, aby mi to v manželstve neprekážalo. Nestalo sa. Tak si každý sex značím v tomto znení: 

TRVANIE: 15MIN ORGAZMUS: TOMÁŠ INICIATÍVA: JA

Sľúbila som sama sebe, že ak ich do konca roka bude menej ako šesť, rozvediem sa alebo niečo obdobné. Zvláštnosťou je, že vždy keď ma obdaruje sexom, tak mám chuť niečo mu kúpiť. Darček. Aktuálne mám na spodku skrine odložený päťkilový proteínový nápoj. Už sme sa dlho nemilovali, ale chcem byť pripravená. Po zmienke o kúpe auta som si predstavila aspoň poldňový sexuálny maratón s asistenciou tantrického guru v 10hviezdičkovom hoteli, najlepšie niekde pri mori. V tomto prípade by som bola ochotná kúpiť z peňazí našetrených na krízový únik niekam ďaleko preč, to červené SUV. Keďže som túto predstavu zahodila na kopu zhnitých nereálnych snov medzi- zaspievať si s Beyonce, mať 55 kíl a nájsť dokonalého muža, rozhodla som sa pre plán B. a teda hádka.

,,Veď ty predsa nešoféruješ, tak prečo ti tak veľmi záleží na tom v akom aute sa budeš voziť?“

Ticho. Nemal odpovede. Ako správny manžel mal väčšinou len otázky. Kde mám kľúče? Kde mám druhú ponožku? Kedy mám zubára? Vtedy si každý muž uvedomí, že nevýhoda slobodného života je, že nemáš za sebou ten hlások, ktorý ti dáva na tieto životne dôležité otázky odpovede. Výhoda rozvedeného muža je tá, že už zistil, že ten hlások nebolo svedomie ako si dlhoročne myslel, ale manželka. A ak sa raz ešte zjaví taká, čo mu bude hlások robiť, vie, že si ju za to bude trochu vážiť. Alebo jej dá pusu.

Pri východe z bytu sme sa s Tomášom dotkli lakťami. Toľko intimity bolo v tom krátkom lakťovom súznení. Po dlhých dňoch bez bozku a pohladenia bol tento dotyk takým silným, že sa mi v bruchu zatrepotali dávno munifikované motýle spred siedmych rokov. Vtedy som to povedala.

,,Rozmýšľala som nad tým autom...možno by sme sa mohli po nejakom obzrieť. Aj to červené SUV by nebol zlý nápad.“

Stála som medzi zárubňami s našpúlenými perami čakajúcimi bozk z radosti. On sa zohýbal a neobratne šľahal raz s obuvákom a raz s koženou topánkou. Chvíľu som mala pocit, že snaží obuť si obuvák pomocou topánky. A odtiaľ, z tej ríše obúvania pol metra podo mnou, z tej scény z pomocnej školy, vyšla veta:

,,Konečne ti to doplo. Som myslel, že sa nedočkám.“

Áno. Áno? Síce tá chvíľa trvala len pol sekundy v mojej hlave som sa za ten čas stihla striasť, otriasť, precitnúť, vysvetliť sama sebe, že za vraždu pôjdem do väzenia a že pomsta je sladšia.

,,Ale kúpime ho, až keď si ty spravíš autoškolu. Pa!“

Tomáš mal panický strach z vedomia, že by prebral zodpovednosť v cestnej premávke. Ako malý bol svedkom škaredej dopravnej nehody a traumy v sebe živil doteraz. Schopnosť vyliečiť sa zo zlých spomienok je evolúcia, je základ, je koncept tejto spoločnosti. Inak sme v prdeli. Otočila som sa a odkráčala do práce s dobrým pocitom, že aj dnes ráno som vyhrala súboj v sypaní si soli do otvorených rán.

Pokračovanie v ďalšom článku.

Simona Salátová

Simona Salátová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Som obyčajná prvomatka, ktorá sa občas stráca v ľudskej pokryteckej nevedomosti pravdy a lásky. Milujem smiech,pretože očisťuje a dobrý katarzický humor je viac ako vychladená dvanástka na púšti.Mám divné manželstvo, ktoré údajne funguje a manžela, ktorý dokáže veľké veci-napríklad celé hodiny vŕtať klince naopak. Milujem,myslím,som a niekedy mi smrdia ponožky,takže som človek. A občas aj dobrý. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu