Miloš bol človek milión s privátnym zmyslom pre humor, ktorému často chápal len on sám. Miloš posledné roky svojho života každodenne krstil alkoholom, aby zabudol na to, čo treba ešte stihnúť. Miloš sa cítil neohrozený vo vlastnej predstave, že takých ako on je na svete veľa a zmenu môže odložiť na zajtra.
Keď pri truhle farár predniesol svoju klasickú formulku: ,,Smútiaca rodina žiali za svojím milovaným Milošom, ktorý si navždy zachová pevne miesto v ich srdciach" znelo to ako ironická poznámka. Jeho dvaja synovia a dcéra stáli obdaľeč a v ich očiach nebolo nič. Len číre odpustenie tomu človeku, ktorý leží s čudným zášklbom v truhle. Miloš ich opustil už dávno.
Jeho vnúčatá boli zo zvláštnych dôvodov donútené prísť sa rozlúčiť s mŕtvolou, ktorá im každé Vianoce už-už chcela poslať sms a nejaké darčeky. Nech vedia, že niekde niekto...Ale nevedeli nič a o to viac nerozumeli celej seanse. Jeho ex-manželka pristúpila k truhle a stroho mu stisla studenú ruku a na tvári mala taký obyčajný výraz akoby chystala raňajky a chlieb jej padne na zem maslovou stranou. K tomu by sa dala prirovnať aj miera jej zármutku. Ťažko loviť pekné spomienky spred desiatok rokov, keď ich prekrývajú jazvy, ktoré sa zahojili len vďaka tvrdosti dedinských názorov.
Jeho dve sestry a moja mama, ktoré sa o neho v posledných rokoch starali riedko ronili slzy. Nemyslím, že im bude chýbať. Skôr plakali nad tým, že ich nikdy neposlúchol. Ani keď bolo najhoršie, keď už aj on sám vedel, že telo nezvládne toľko utopených myšlienok.
Napriek všetkému pohreb tohto zdanlivo nepotrebného človeka nebol trápnym stretnutím troch ľudí na cintoríne. Predstavte si, bolo plno. Dokonca mal aj vence a kvety. Myslíte, že keby Miloš videl vlastný pohreb, nepodarilo by sa mu kvôli všetkým týmto ľuďom prekročiť hranice, ktoré si sám vytvoril? Keby sme mohli vidieť vlastný pohreb a všetkých tých ľudí, ktorým stále zaleží...v koľkých sme nedúfali, na koľkých sme radšej zabudli, koľkým sme len málo dali vedieť o našej láske...Možno by bolo všetko iné.
Len smrť zmení náš pohľad na veci a bohužiaľ, vtedy je akurát 5 minút po 12tej a tvoj vlak už opustil stanicu. Usporiadaj si v duši svoj vlastný pohreb a zavolaj tým ľuďom, ktorí prišli aj keď si ich nepozval. Priprav sa. Stihni. Uchop niť svojho života. Prejav sa. Prejav náklonnosť a vďaku. Byť tým, kým chceš byť. Nestrácaj čas.
Smrť je kurevsky blízko každý deň. Pretože zomrieť môžeš aj keď si nažive.
