reklama

Obyčajní a nedotknuteľní

V poslednom čase sa mi hnusia ľudia. Obyčajní ľudia. Ako chodia po chodníkoch a jednu nohu prekladajú tou druhou ako každý iný. Vietor im rozfúkava vlasy a oni si ich nemotorne odhŕňajú z ich obyčajných tuctových ksichtov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Stará pani s výraznými vráskami a rozťahanými ušnými lalôčikmi od kovových náušníc, ktoré boli kedysi znakom krásy. V jej prípade možno jediným. Bývala každá starena krásna, keď bola mladá? Sú dve obdobia v živote človeka, kedy sa predpokladá, že bude alebo bolo obdobie, keď jeho tvár, telo a duša vyzerali lepšie. Keď je škaredým puberťákom a všetci milosrdne vravia o tom, ako z toho vyrastie a všetko sa zlepší. Tá mamička s kočíkom mohla mať tak 25 rokov. Bola neprimerane tenká a vyzerala ako chorľavá verzia Angeliny Jolie. Telom. Nos mala dlhý a krivý ako pokrčený výkres a malé oči ako potkan. Úzke pery mala zle nalíčené leskom. Nevyrástla z toho. Ale svet ju neodsúdil. Nie nahlas.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom v starobe. Ohavný dedko určite kedysi vyzeral ako Alan Delon a fotil sa na vojne bez trička so svojimi kamošmi, aby si raz na to mohol zaspomínať. Alebo jeho manželka. A definitívne dať výsledok príkladu, ktorý napísala na tabuľu svojho života, keď si ho vzala. Tento muž plus ja plus staroba plus vrásky plus nočné pomočovanie plus denné pomočovanie plus...sa rovná? Dúfam, že jej vyšiel rovnaký výsledok ako kedysi vyrátala. Najhoršie na starobe je, že nekradne len čaro z očí, ale aj duchaprítomnosť z mysle. Niektorí starci sú preto sympatickí a niektorí ešte opustenejší.

Títo ľudia križujú cesty. Tí v produktívnom veku sedia v kanceláriách, za pásom alebo u doktora s vredmi od stresu. Rozhodli sa dnes nevznášať spolu so mnou v obláčiku indulony a laku na vlasy, ktorý sa tiahne za starenou, ktorú prenasledujem. Skúmam ju. Nie dôkladne. Len odzadu. Vraj sú ľudia od chrbta škaredší. Pozerám na jej masívny skelet, na mäso a svaly zavesené na ňom a na tom všetkom ako konzerva od rýb na smetisku leží veľký háčkovaný sveter. Je zhrbená a v oboch rukách nesie staré igelitové tašky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naša planéta si vraj zmyslela, že igelitové tašky musia zmiznúť z trhu. Povedzte to tým geriatrom, ktorí majú z igelitiek vlastnú zbierku. Ktorí si uctievajú grafický dizajn, prevedenie úchytov či variabilitu veľkostí igelitiek. Igelitky majú rozdelené na príležitosti ako Trumpová kabáty. Igelitky sú ich tajným bohatstvom a sú právom zmätení, keď zrazu ľudstvo odmieta tento dokonalý vynález. Zdá sa, že človek ako taký, stále viac prehodnocuje, analyzuje, skúma. Následne škrtá, ruší, ničí. Nikdy sa však nestalo, že by skupina silnejších ľudí urobila naozaj svetovú a účinnú kampaň proti nedostatočným kusom. Obyčajným. Nepotrebným. Môžeme zničiť všetko, ale máme vlastný úzus, že človek ako bytosť je nedotknuteľný?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedotknuteľní. To je aj názov pre kastu najnižších ľudí v Indií. Narodia sa ako spodina a mrú ešte horšie. Odpad, hmyz, doplnkoví ľudia. Živia sa napríklad zberom hovien popri cestách či chytaním potkanov na poliach. Živia znamená, že občas dostanú hrsť ryže, aby nezdochli a mohli robiť tie najhoršie práce aj na druhý deň. Dvíha sa mi žalúdok, keď si predstavujem ráno nedotknuteľnej.

Vstane, zobudí sa a nič. Utrpenie je jej priezviskom a menom, ktoré vzýva, je smrť. Vezme pod pazuchu košík do ktorého generácie zbiera jej rod smradľavé kusy ostatných, ktoré zabudli pri cestách a domoch. V Indii vraj ešte dosť zabúdajú. Vytrácajú hovná a pri niektorých ľuďoch je to ako keď sa mušľa zbavuje perly. To najlepšie von. Ide a jediné, čo ju teší je, že sa nedožije staroby. Takej tej obyčajnej, nedotknuteľnej staroby. Na vôňu indulony môže zabudnúť. Aká šťastná žena! Musí byť predsa ľahšie zabúdať na niečo, čo ste v skutočnosti nikdy nezažili. Ako keď starí manželia zastavia uprostred cesty plnej lístia, pozrú sa na seba a spomínajú na to, ako rokmi zabúdali.

Simona Salátová

Simona Salátová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Som obyčajná prvomatka, ktorá sa občas stráca v ľudskej pokryteckej nevedomosti pravdy a lásky. Milujem smiech,pretože očisťuje a dobrý katarzický humor je viac ako vychladená dvanástka na púšti.Mám divné manželstvo, ktoré údajne funguje a manžela, ktorý dokáže veľké veci-napríklad celé hodiny vŕtať klince naopak. Milujem,myslím,som a niekedy mi smrdia ponožky,takže som človek. A občas aj dobrý. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu